SPÄŤ EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC

Perom a kriedou - život rebelujúceho učiteľa

Jesenný novembrový deň v meštianskej škole vo Svätom Jure mal pre mladého učiteľa dejepisu a slovenčiny opäť trpkú príchuť. Aj teraz o jeho preložení na inú školu rozhodol školský inšpektorát. I keď samotní žiaci protestovali a žiadali ponechať obľúbeného pána učiteľa Felcána vo funkcii, nik neakceptoval ich výzvy a detské prosby vyjadrené v úhľadných krasopisných listoch z 18. novembra 1938 neobmäkčili ani vrchného školského inšpektora. „Keď sme sa vracali po týchto udalostiach domov,“ spomínala po rokoch manželka Arpáda Felcána, pani Ružena, „ na bránu nášho domu čiasi žiacka ruka napísala: Pán učiteľ, neodchádzajte od nás!. Pozrela som sa vtedy manželovi do očí a uvidela som, ako mu na líce vyhŕkli slzy. Tie deti boli jedinými bytosťami, ktoré boli ochotné za neho naozaj bojovať. Môže si jeden učiteľ azda želať viac?“
Arpád Felcán, učiteľ, revolucionár, novinár a spisovateľ je dnes pre Hlohovec hlavne synonymom neprekonateľného autora, ktorý ako prvý a na dlhé roky jediný dokázal v knihe Hlohovecko kedysi dnes a zajtra v roku 1933 vyrozprávať širokým masám laickej verejnosti minulosť Fraštáku - mestečka, z ktorého aj on bol rodákom a ktorý, ako nadšený lokálpatriot, skutočne miloval. Aj preto sú dodnes po ňom pomenované ulice v Hlohovci a vo Sv. Jure. Jeho meno by bezpochyby dosiahlo ešte väčšiu pozornosť nebyť jeho rebelantskej povahy a schopnostiam ovládať davy v boji proti vládnucemu režimu. Jeho krátka, 44 ročná životná cesta sa začala napĺňať 13. augusta 1900. Arpád Felcán sa narodil v rodine hlohovského obuvníka Michala Felcána a spomedzi všetkých jedenástich detí ako aj celej širšej Felcánovskej rodiny len on a jeho strýko Gejza Felcán (neskorší starosta mesta) zanechali v dejinách Hlohovca nezmazateľnú stopu. Vo veku necelých osemnástich rokov získal v roku 1918 na Maďarskom štátnom kráľovskom učiteľskom ústave v Modre záverečný diplom. Ten ho oprávňoval vyučovať na ľudových školách s vyučovacím jazykom slovenským. Jeho prvé učiteľské kroky smerovali do Hlohovca, v r. 1920 – 26 tu postupne učil tak v ľudovej ako aj v meštianskej škole. O Felcánovom priateľskom vzťahu k deťom, ktoré si získal pôsobivým rozprávačským a rečníckym talentom hovoria aj spomienky jeho žiaka, neskoršieho mestského kronikára Ferdinanda Spála. V školskom roku 1925/26 ho Felcán učil v rímskokatolíckej ľudovej škole, kde chodilo aj veľa žiakov z chudobných rodín. Ak niektorý z nich nemal na zošit alebo knihu, pán učiteľ mu ju kúpil z vlastných peňazí. Svoju autoritu v tomto období Arpád Felcán posilňoval aj v úplne inej oblasti – svoje angažovanie sa v komunistickej strane a v politike vôbec ho priviedli na vratkú plochu popularity ale aj zatratenia. Hoci sám bol horlivým stúpencom komunistickej strany a podieľal sa aj na postavení robotníckeho domu v Hlohovci, práve kritika na adresu vtedajšieho štátneho zriadenia v Československu v r. 1929, organizovanie protivládnych demonštrácií, tiež však memorandum spísané ako kritika na adresu samotného najvyššieho predstaviteľa strany Klementa Gottwalda spravili z Felcána z noci do rána štvaného a nepohodlného človeka. Obe strany sa ho chceli zbaviť a tak Felcán ako učiteľ postupne vystriedal školy v Hlohovci, Očovej, Senici, Trnave, Chtelnici vo Sv. Jure a v Novej Bani. Počas týchto rokov napísal aj všetky svoje práce – knihy Hlohovecko kedysi dnes a zajtra 1. a 2. diel, Voláme vás do Sv. Jura (sprievodca mestom), pojednania o slovenskom jazyku, mnohé články a štúdie z oblasti školstva a politiky, v rukopise zostala učebnica dejepisu. Počas týchto rokov sa zoznámil a priatelil s mnohými významnými osobnosťami. Stretával sa s básnikom Rudolfom Dilongom, so spisovateľom Petrom Jilemnickým spolu učili vo Sv. Jure. Svoju celoživotnú cestu z jedného učiteľského miesta na druhé zdieľal spolu so svojou manželkou Ruženou Mezeiovou, s ktorou sa zosobášil v r. 1932 a so svojimi dcérami Nadeždou a Annou. Jeho posledné učiteľské pôsobisko v Novej Bani sa pre Arpáda Felcána napokon stalo aj osudným. V auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie a Felcán sa do neho zapojil ako osvetový dôstojník a spravodajca. Po potlačení povstania do hôr sa ukrýval a do Novej Bane za rodinou chodil len keď mu nehrozilo nebezpečenstvo. Aj napriek tomu sa ale neubránil pred ľuďmi, ktorí mu nevedeli zabudnúť jeho horlivé revolučné zmýšľanie v predvojnovom ako aj vojnovom období. Z radov bývalých Felcánových priateľov vyšla informácia pre gestapo, že pred Vianocami bude učiteľ u najbližšej rodiny v Novej Bani. Tu ho skutočne gestapo napokon aj chytilo. Dňa 23. decembra 1944 našiel Arpád Felcán svoju smrť pri obci Píla, kde ho spolu s ďalšími partizánmi nemeckí vojaci ranou do tyla popravili. Rovnako ako rana do zátylku bolo potupné aj to, že pred smrťou si každý z nich musel vykopať vlastný hrob. Po vojne jeho telo exhumovali a za mimoriadnej pocty a účasti mnohých Hlohovčanov pochovali na cintoríne v Hlohovci. Po vojne mu prezident republiky „ in memoriam“ udelil Československý vojnový kríž 1939 a Rad Slovenského národného povstania II. triedy. Dodnes sa Arpádovi Felcánovi medzi Hlohovčanmi pripisuje veľká zásluha na spísaní prvej kompletnej histórie mesta Hlohovec. Keď sme v r. 1993 po šesťdesiatych rokoch vydávali obnovené vydanie tejto knihy, jeho manželka pani Ružena pri tejto príležitosti poznamenala: „Som šťastná a mám veľkú radosť aj za môjho manžela. On totiž veril, tak ako každý učiteľ, že žiaci ktorých učil, až raz vyrastú, budú na neho spomínať ako na človeka s dobrým a roztvoreným srdcom a že práve oni budú raz svojim deťom pri listovaní v jeho knihe vravieť - toto bol náš dobrý pán učiteľ.“


Jozef Urminský ml.

Dejiny sveta sú dejinami pokroku, zmien a najmä nových predsavzatí...


SPÄŤ NAHOR